Čo sa stane, keď odošlete bitcoin? Cesta jednej transakcie od peňaženky až po blockchain

Otvoríte bitcoinovú peňaženku, zadáte adresu príjemcu, sumu a stlačíte tlačidlo „Odoslať". Na displeji sa v priebehu niekoľkých sekúnd objaví informácia, že transakcia bola odoslaná. Bitcoin však v tej chvíli ešte nie je definitívne prevedený. V skutočnosti práve začala cesta, počas ktorej transakciu kontrolujú počítače po celom svete, čaká na zaradenie do bloku a nakoniec sa stane súčasťou blockchainu.

Na rozdiel od bankového prevodu pritom neexistuje žiadna centrálna inštitúcia, ktorá by platbu schválila. Bitcoinová sieť si musí sama overiť, že odosielateľ môže s danými bitcoinmi skutočne nakladať a že sa ich napríklad nepokúša minúť dvakrát.

Čo sa teda deje počas minút medzi stlačením tlačidla a prvým potvrdením transakcie?

Peňaženka najprv vytvorí transakciu

Bitcoinová peňaženka v skutočnosti nefunguje ako digitálne vrecko, z ktorého by jednoducho vytiahla niekoľko mincí a poslala ich inému človeku. Pripraví dátový záznam, ktorý hovorí, s akými skôr prijatými bitcoinmi chce používateľ naložiť a na akú adresu ich chce previesť.

Bitcoin totiž pracuje s takzvanými UTXO, teda doteraz neminutými výstupmi predchádzajúcich transakcií. Každý vstup novej transakcie odkazuje na výstup niektorej predchádzajúcej transakcie, ktorý doteraz nebol minutý.

Súčasťou novej transakcie je aj digitálny podpis. Ten vznikne pomocou privátneho kľúča a dokazuje, že človek, ktorý transakciu vytvára, má právo s príslušnými bitcoinmi nakladať. Privátny kľúč pritom nie je potrebné posielať do siete. Pomocou kryptografie možno overiť platnosť podpisu bez toho, aby jeho majiteľ svoj privátny kľúč komukoľvek odhaľoval. Základný princíp fungovania bitcoinových transakcií jednoducho opisuje aj Bitcoin.org.

Popri sume určenej príjemcovi sa pri vytváraní transakcie spravidla počíta aj transakčný poplatok. Jeho výška môže neskôr výrazne ovplyvniť, ako rýchlo sa transakcia dostane do blockchainu.

Bitcoin putuje do siete

Po podpise peňaženka transakciu rozošle do bitcoinovej siete. Neputuje pritom na jeden centrálny server. Bitcoin tvorí sieť navzájom prepojených uzlov, takzvaných nodov. Jeden uzol informáciu obdrží, skontroluje ju a následne ju môže odovzdať ďalším. Transakcia sa vďaka tomu postupne šíri sieťou.

Neznamená to však, že sieť automaticky prijme všetko, čo jej niekto pošle. Jednotlivé uzly kontrolujú, či transakcia spĺňa pravidlá bitcoinového protokolu. Overujú okrem iného jej podpisy a to, či sa odosielateľ nesnaží minúť prostriedky, ktoré už boli minuté inde. Každý uzol tak môže platnosť transakcie posúdiť sám bez toho, aby musel dôverovať nejakej centrálnej autorite. Ak transakcia pravidlám nevyhovuje, uzol ju môže odmietnuť a ďalej ju nešíriť.

Čakáreň menom mempool

Ak je všetko v poriadku, transakcia sa obvykle dostane do takzvaného mempoolu. Predstaviť si ho môžeme ako čakáreň pre platby, ktoré už sieť pozná, ale zatiaľ sa nedostali do blockchainu. Presnejšie povedané, Bitcoin nemá jeden spoločný centrálny mempool. Jednotlivé uzly majú vlastný zoznam nepotvrdených transakcií, ktorý sa môže v detailoch líšiť.

A práve tu môže začať čakanie. Ak je sieť málo vyťažená, môže transakcia získať potvrdenie pomerne rýchlo. V období vysokého záujmu však môže na zaradenie do blokov čakať veľké množstvo transakcií súčasne.

Samotné odoslanie transakcie teda ešte nie je to isté ako jej potvrdenie. Informácia o prichádzajúcej platbe sa môže objaviť takmer okamžite, zatiaľ čo na jej skutočné potvrdenie je nutné počkať, kým bude zahrnutá do bloku.

Kto rozhoduje, ktorá transakcia pôjde prvá?

Ďalšiu dôležitú úlohu preberajú ťažiari. Tí zostavujú kandidátne bloky obsahujúce transakcie, ktoré chcú do blockchainu pridať. Nemajú pritom povinnosť spracúvať platby presne v poradí, v akom boli odoslané.

Ekonomickú motiváciu predstavujú transakčné poplatky. Ťažiari preto typicky uprednostňujú transakcie, ktoré im ponúkajú atraktívnejší poplatok vzhľadom na množstvo miesta, ktoré v bloku zaberajú.

To vysvetľuje situáciu, ktorá môže na prvý pohľad pôsobiť zvláštne: dve bitcoinové transakcie môžu byť odoslané takmer súčasne, ale jedna získa potvrdenie rýchlo a druhá čaká podstatne dlhšie. Nejde pritom primárne o to, kto posiela viac bitcoinov. Pre zaradenie do bloku je dôležitá najmä sadzba poplatku vzhľadom na veľkosť transakcie. Preto môže prevod niekoľkých stoviek eur teoreticky získať potvrdenie skôr než prevod stotisícov, ak ponúka ťažiarom výhodnejší poplatok.

Ťažiari hľadajú nový blok

Vybrať transakcie však nestačí. Ťažiari medzi sebou súťažia o možnosť pridať ďalší blok do blockchainu prostredníctvom mechanizmu Proof of Work. Ich zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov a snažia sa nájsť hodnotu spĺňajúcu požiadavky bitcoinového protokolu. Kto platné riešenie nájde, môže nový blok rozoslať ostatným účastníkom siete.

Sieť zároveň priebežne upravuje obťažnosť ťažby tak, aby nové bloky vznikali v dlhodobom priemere približne raz za desať minút. Desať minút však rozhodne nie je cestovný poriadok.

Niekedy môžu dva bloky prísť relatívne rýchlo po sebe, inokedy sa na ďalší čaká výrazne dlhšie. Nemožno preto presne sľúbiť, že konkrétna bitcoinová platba dostane prvé potvrdenie práve za desať minút.

Prvé potvrdenie: transakcia sa dostáva do blockchainu

Len čo ťažiar nájde platný blok obsahujúci našu transakciu a ostatné uzly ho prijmú, prichádza zásadný okamih. Transakcia má jedno potvrdenie.

Záznam už nie je iba medzi nepotvrdenými transakciami čakajúcimi na zaradenie, ale stal sa súčasťou blockchainu. Bitcoinové uzly pritom samostatne kontrolujú, či nový blok rešpektuje pravidlá siete. Ťažiar teda nemôže jednoducho vytvoriť blok s ľubovoľnými neplatnými transakciami a očakávať, že ho ostatní prijmú.

Každý ďalší blok, ktorý sa následne pridá nad blok obsahujúci danú transakciu, predstavuje ďalšie potvrdenie. Ak po ňom vznikne ďalší blok, má transakcia dve potvrdenia. Ako blockchain pokračuje, pôvodná transakcia sa dostáva stále hlbšie do jeho histórie.

Prečo niekto čaká na jedno potvrdenie a iný na šesť?

Čím viac blokov nasleduje po bloku s danou transakciou, tým obťažnejšie je históriu blockchainu zmeniť. Preto sa počet potvrdení používa ako praktické meradlo toho, ako pevne je transakcia v blockchaine ukotvená.

Neexistuje však univerzálne číslo, ktoré by bolo správne pre každú platbu. Pri malej sume môže obchodník akceptovať transakciu veľmi rýchlo, niekedy dokonca ešte pred prvým potvrdením. Pri vysokých sumách môže príjemca požadovať niekoľko potvrdení.

Často spomínaných šesť potvrdení preto nie je magická hranica zapísaná v protokole. Ide o tradične používanú bezpečnostnú hranicu najmä pri významnejších platbách. Vývojárska dokumentácia Bitcoinu k prijímaniu platieb napríklad rozlišuje platbu bez potvrdenia, jedno potvrdenie, dve potvrdenia alebo šesť potvrdení podľa toho, aké riziko je príjemca ochotný prijať. Koľko potvrdení je vhodné požadovať, tak závisí aj od hodnoty transakcie a konkrétnej situácie.

Čo ak som nastavil príliš nízky poplatok?

Občas sa môže stať, že používateľ odošle bitcoin a dlho sa nič nedeje. Transakcia môže byť platná, ale jej poplatok je v porovnaní s ostatnými príliš nízky. Zostáva preto nepotvrdená a čaká, či ju niektorý z ťažiarov vyberie do svojho bloku.

To ešte samo o sebe neznamená, že sú bitcoiny stratené. Moderné bitcoinové peňaženky môžu v niektorých prípadoch umožniť zvýšenie poplatku napríklad prostredníctvom mechanizmu Replace-by-Fee (RBF). Ten umožňuje pri splnení určitých podmienok nahradiť nepotvrdenú transakciu novou verziou s vyšším poplatkom.

Ak transakcia dlho potvrdená nie je, môže tiež časom zmiznúť z mempoolu niektorých uzlov. Samotné bitcoiny tým však automaticky nezmiznú.

Dá sa bitcoinová transakcia stornovať?

Práve tu je jeden z najväčších rozdielov oproti klasickému bankovému systému. Používateľ nemôže zavolať na bitcoinovú centrálu a požiadať ju, aby už potvrdený prevod zrušila. Žiadna taká inštitúcia neexistuje.

Len čo je transakcia zahrnutá do blockchainu a získava ďalšie potvrdenia, jej prípadná zmena je stále obťažnejšia. Bitcoin preto prenáša značnú časť zodpovednosti na samotného používateľa.

Ak človek odošle prostriedky na zlú adresu a jej majiteľ mu ich dobrovoľne nevráti, neexistuje v rámci bitcoinového protokolu štandardný mechanizmus chargebacku podobný tomu, ktorý poznajú používatelia platobných kariet. Pri nepotvrdených transakciách je situácia o niečo zložitejšia. Niektoré možno za určitých okolností nahradiť inou transakciou, nie je však správne si túto možnosť predstavovať ako bežné tlačidlo „storno".

Čo vlastne príjemca vidí?

Zaujímavé je, že príjemca nemusí čakať na potvrdenie, aby sa o platbe dozvedel. Jeho peňaženka môže nepotvrdenú transakciu zaznamenať krátko po tom, čo sa rozšíri sieťou. Preto sa môže takmer okamžite objaviť informácia napríklad „prichádzajúca platba, 0 potvrdení".

V tejto chvíli už sieť o transakcii vie, ale ešte nie je súčasťou žiadneho bloku. Až prvé potvrdenie znamená, že ju ťažiar zahrnul do blockchainu. Každý nasledujúci blok potom zvyšuje počet jej potvrdení.

Bitcoin neposiela mince internetom

Celý proces zároveň ukazuje jednu z vecí, ktoré môžu byť na Bitcoine spočiatku mätúce. Pri bitcoinovej transakcii v skutočnosti nikde internetom necestuje digitálna minca podobná súboru alebo prílohe v e-maile. Sieť iba aktualizuje spoločne overovanú históriu toho, kto môže s určitými bitcoinmi ďalej nakladať.

Peňaženka vytvorí a podpíše transakciu. Uzly ju skontrolujú a rozšíria po sieti. Nepotvrdená platba čaká na zaradenie. Ťažiar ju môže zahrnúť do nového bloku a ostatné uzly následne overia, či je blok platný. Až potom sa transakcia stáva súčasťou histórie bitcoinovej siete.

A práve v tom spočíva jedna z najzaujímavejších vlastností Bitcoinu: celý proces môže fungovať bez banky, kartovej spoločnosti alebo inej centrálnej autority. Na druhej strane to znamená, že zodpovednosť za správnu adresu, vhodne nastavený poplatok aj bezpečné zaobchádzanie s kľúčmi zostáva predovšetkým na samotnom používateľovi.

Obsah tohto článku slúži iba na informačné účely a nepredstavuje investičné poradenstvo ani odporúčanie na nákup konkrétneho aktíva. Investície do kryptoaktív sú spojené s vysokým rizikom. Hodnota kryptomenových aktív môže klesať aj rásť a môžete prísť o celú investovanú sumu. Kryptoaktíva nie sú chránené schémami záruky vkladov. Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výsledkov.