Kto vlastne riadi Bitcoin, keď nemá ani majiteľa, ani šéfa?

Bitcoin nemá centrálnu banku, predstavenstvo ani generálneho riaditeľa. Neexistuje ani spoločnosť, ktorá by vlastnila jeho sieť a mohla jednostranne rozhodnúť, aké pravidlá budú platiť od budúceho týždňa. Napriek tomu sa bitcoin od svojho vzniku vyvíja, jeho softvér získava nové funkcie a čas od času sa menia aj niektoré pravidlá fungovania siete. Naskytuje sa teda pomerne jednoduchá otázka: kto o týchto zmenách rozhoduje?

Pre bežného investora môže celý systém na prvý pohľad pôsobiť podobne ako iné technologické projekty. Existuje Bitcoin Core, teda jeden z najrozšírenejších softvérov na prevádzku bitcoinového uzla, existujú jeho vývojári, ťažiari, veľké kryptomenové burzy a dnes aj finančné inštitúcie spravujúce bitcoinové fondy. Žiadna z týchto skupín však sama o sebe Bitcoin nekontroluje. Práve nemožnosť sústrediť rozhodovaciu právomoc do rúk jednej inštitúcie je totiž jedným zo základných princípov celej siete.

Bitcoin nemá vedenie, ktoré by mohlo jednoducho zmeniť pravidlá

Bitcoin funguje ako decentralizovaná sieť počítačov, ktoré sa riadia spoločnými pravidlami. Dôležitou súčasťou tejto infraštruktúry sú takzvané plné uzly, teda full nodes. Tie uchovávajú a overujú blockchain a samostatne kontrolujú, či sú nové bloky a transakcie v súlade s pravidlami, ktoré daný softvér uznáva.

Každý plný uzol nezávisle overuje bloky a do svojej verzie blockchainu prijíma len tie, ktoré považuje za platné. Ak rôzne uzly používajú rovnaké pravidlá a prijímajú rovnaké bloky, nachádzajú sa vo vzájomnom konsenze.

To je podstatný rozdiel napríklad v porovnaní s bankou alebo technologickou spoločnosťou. Ak banka zmení podmienky svojho produktu alebo prevádzkovateľ sociálnej siete vydá aktualizáciu aplikácie, bežný používateľ má len obmedzené možnosti, ako sa proti tejto zmene brániť. V prípade bitcoinu musí prevádzkovateľ uzla novú verziu softvéru prijať sám.

Vývojári Bitcoin Core dokonca považujú tento princíp za natoľko zásadný, že softvér zámerne nepoužíva automatické aktualizácie. V vyhlásení Bitcoin Core vývojári vysvetľujú, že používatelia by mali mať možnosť sami rozhodnúť, akú verziu softvéru používajú. Podľa toho istého dokumentu vývojársky tím nerozhoduje o pravidlách konsenzu – používatelia sa na sieti podieľajú práve tým, že si sami vyberajú softvér, ktorý budú používať.

Vývojári majú vplyv, ale nemôžu ostatným nič nariadiť

Vývojári samozrejme zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v ďalšom smerovaní Bitcoinu. Opravujú chyby, zvyšujú efektivitu softvéru alebo prichádzajú s novými funkciami. Ich postavenie je však iné ako napríklad u programátorov bežných komerčných aplikácií. Môžu vytvoriť zmenu a ponúknuť ju ostatným, nemôžu však sieť prinútiť, aby ju začala používať.

Významnejšie návrhy týkajúce sa bitcoinu často prechádzajú systémom Bitcoin Improvement Proposals, známym pod skratkou BIP. Ide v podstate o štandardizovaný spôsob, ako verejne opísať navrhovanú zmenu, jej fungovanie a technické dôsledky.

Samotné vytvorenie BIP však neznamená, že sa o niečom rozhodlo. Súčasné pravidlá procesu Bitcoin Improvement Proposals priamo upozorňujú, že BIP automaticky nepredstavuje konsenzus bitcoinovej komunity ani odporúčanie na zavedenie danej zmeny. Niektoré návrhy môžu byť prijaté, iné môžu zostať len na papieri. Neexistuje žiadny výbor ani iný formálny rozhodovací orgán, ktorý by mal právomoc vyhlásiť, že určitý návrh sa od určitého dátumu stáva záväzným pravidlom celej siete.

Vývojári teda môžu povedať: podľa nás by Bitcoin mohol takto fungovať lepšie. Potom však musia presvedčiť ostatných účastníkov ekosystému, že má zmysel túto zmenu prijať.

Ťažiari zabezpečujú sieť, ale ani oni ju neovládajú

Silné postavenie majú aj ťažiari. Ich zariadenia vynakladajú výpočtový výkon v procese Proof of Work, vytvárajú nové bloky a rozhodujú napríklad o tom, ktoré z čakajúcich platných transakcií do bloku zahrnú. Bez ťažiarov by Bitcoin v dnešnej podobe nemohol fungovať.

To však neznamená, že môžu svojvoľne meniť jeho pravidlá. Predstavme si napríklad, že by ťažiari vytvorili blok a pripísali si v ňom väčšie množstvo nových bitcoinov, než im podľa platných pravidiel prináleží. Takýto blok môžu rozoslať do siete, plné uzly ho však pri kontrole označia za neplatný a odmietnu ho.

Ťažiari teda vytvárajú bloky, nemajú však automatickú právomoc určiť, čo je platný bitcoinový blok. Podmienky siete to odvodzujú z pravidiel, podľa ktorých jednotlivé uzly bloky overujú. Rovnako ani samotný výpočtový výkon nedáva ťažiarovi možnosť jednostranne zvýšiť maximálny počet bitcoinov alebo zmeniť ďalšie zásadné vlastnosti protokolu.

V niektorých prípadoch ťažiari prostredníctvom vyťažených blokov signalizujú podporu navrhovaným aktualizáciám, čo môže pomôcť pri ich aktivácii. Ani tento mechanizmus však neznamená, že by ťažiari fungovali ako parlament bitcoinu a jednoducho hlasovali o jeho budúcnosti.

Ani prevádzkovatelia uzlov nemajú jednoduchý hlasovací systém

Z toho by sa mohlo zdať, že skutočnými vládcami bitcoinu sú prevádzkovatelia full uzlov. Nie je to však až také jednoduché. Bitcoin nefunguje podľa princípu „jeden uzol, jeden hlas“. Keby to tak bolo, ktokoľvek by mohol spustiť tisíce nových uzlov a získať zdanlivú väčšinu.

V praxi je preto dôležitejší širší ekonomický konsenzus. Okrem prevádzkovateľov uzlov sa na ňom nepriamo podieľajú používatelia, ťažiari, burzy, prevádzkovatelia peňaženiek, obchodníci, platobné služby alebo finančné inštitúcie. Ak by došlo k zásadnému rozporu a časť siete by začala používať iné pravidlá ako zvyšok, blockchain sa za určitých okolností môže rozdeliť.

Práve v tejto súvislosti sa často používajú pojmy soft fork a hard fork. Soft fork predstavuje sprísnenie pravidiel spôsobom, ktorý môže zachovať kompatibilitu so staršími verziami softvéru. Hard fork naopak umožňuje bloky alebo transakcie, ktoré by podľa predchádzajúcich pravidiel neboli považované za platné, a môže preto viesť k vzniku dvoch vzájomne nekompatibilných sietí.

V takomto momente už nerozhoduje len technológia. Dôležitú úlohu začína hrať aj ekonomika. Ktoré aktívum budú burzy označovať ako BTC? Ktorú sieť budú používať peňaženky? Kde zostanú používatelia, kapitál, vývojári a ťažiari? Samotná možnosť vytvoriť inú verziu bitcoinu totiž ešte neznamená, že ju trh bude skutočne považovať za bitcoin.

Spor z roku 2017 ukázal, aké zložité je dosiahnuť konsenzus

Dobre to vidno na jednom z najväčších sporov v histórii bitcoinu. V roku 2017 časť významných spoločností a ťažiarov podporovala plán známy ako SegWit2x, ktorého súčasťou malo byť zvýšenie veľkosti bitcoinových blokov prostredníctvom hard forku. Projekt mal výraznú podporu medzi niektorými veľkými firmami aj ťažobnými poolmi, napriek tomu sa proti nemu postavila časť vývojárov a používateľov.

K plánovanému hard forku nakoniec vôbec nedošlo. Jeho organizátori niekoľko dní pred plánovanou zmenou oznámili, že plán pozastavujú, pretože sa nepodarilo dosiahnuť dostatočne široký konsenzus.

Táto epizóda jasne ukázala, prečo je ťažké určiť jedného „vládcu“ bitcoinu. Ani podpora veľkej časti ťažobného priemyslu a významných spoločností sama o sebe nestačila na to, aby sa táto kontroverzná zmena automaticky stala novým štandardom.

Mohol by niekto zvýšiť limit 21 miliónov bitcoinov?

Pre investora je zrejme najzaujímavejšou otázkou, či je možné rovnakým spôsobom zmeniť aj jednu z najznámejších vlastností bitcoinu – obmedzenie jeho celkovej ponuky približne na 21 miliónov mincí.

Z čisto technického hľadiska je možné tento parameter zmeniť. Bitcoin je softvér a programátor môže vytvoriť jeho upravenú verziu, ktorá umožní vznik napríklad 22, 30 alebo 100 miliónov bitcoinov. To však ešte neznamená, že by tým zvýšil ponuku BTC používanú súčasnou sieťou.

Súčasné uzly by bloky vytvárajúce viac bitcoinov, než povoľujú ich konsenzuálne pravidlá, odmietli. Aby teda vyššia maximálna ponuka začala platiť pre sieť, musela by túto zmenu prijať dostatočne významná časť bitcoinového ekosystému. Ak by jedna skupina trvala na súčasných pravidlách a druhá by prijala novú menovú politiku, výsledkom by mohlo byť rozdelenie siete na dve odlišné aktíva.

A práve tu sa dostávame k možno najdôležitejšej ochrane limitu 21 miliónov bitcoinov. Nie je nezmeniteľný preto, že by číslo 21 miliónov nebolo možné upraviť v programovacom kóde. Je odolný predovšetkým preto, že účastníci siete majú veľmi silnú ekonomickú motiváciu zachovať súčasnú vzácnosť bitcoinu.

Držiteľ, ktorý vlastní BTC okrem iného práve kvôli jeho obmedzenej ponuke, môže mať záujem na zachovaní limitu 21 miliónov bitcoinov. Ak by časť komunity vytvorila novú vetvu s vyššou emisiou, pôvodná sieť s limitom 21 miliónov by mohla pokračovať ďalej. Trh by potom prostredníctvom ceny a využívania oboch aktív mohol do určitej miery ukázať, ktorej verzii pripisuje väčšiu hodnotu.

Bitcoin nie je firma ani klasická demokracia

Pri vysvetľovaní jeho riadenia preto zlyhávajú jednoduché prirovnania. Bitcoin nie je firma, pretože nemá generálneho riaditeľa, vlastníka ani predstavenstvo. Nie je štátom, pretože nemá vládu ani parlament. A nejde ani o klasickú demokraciu, v ktorej by každý majiteľ BTC získal počet hlasov zodpovedajúci množstvu mincí vo svojej peňaženke.

Presnejšie je chápať Bitcoin ako sieť založenú na súbore pravidiel, ktorú dobrovoľne prijíma veľké množstvo nezávislých účastníkov. Vývojári môžu navrhovať a programovať zmeny, ťažiari vytvárajú bloky a zabezpečujú blockchain, plné uzly kontrolujú ich platnosť a celý ekonomický ekosystém svojimi individuálnymi rozhodnutiami ovplyvňuje, akú verziu siete skutočne používa a akú ekonomickú hodnotu jej pripisuje.

Žiadna z týchto skupín však nemá absolútnu moc. Vývojári bez používateľov nepresadia svoj nový softvér, ťažiari nemôžu prinútiť uzly prijímať neplatné bloky a samotný prevádzkovateľ uzla zase nemôže určiť, akú ekonomickú hodnotu bude mať sieť, ktorej pravidlá si zvolil.

Prečo by to malo investora zaujímať?

Na prvý pohľad sa otázka riadenia bitcoinu môže javiť ako technický detail, v skutočnosti však priamo súvisí s jeho investičnou tézou. Majiteľ akcií musí počítať s tým, že vedenie firmy môže vydať nové akcie, zmeniť stratégiu alebo uskutočniť nevýhodnú akvizíciu. Držiteľ klasickej meny zase nemá kontrolu nad tým, ako bude centrálna banka v budúcnosti nastavovať menovú politiku.

Bitcoin sa od týchto modelov líši tým, že zmena jeho najdôležitejších konsenzuálnych pravidiel nezávisí od rozhodnutia jedného vedenia alebo úradu. Vyžaduje podstatne širšiu zhodu medzi rôznymi účastníkmi siete, ktorí zároveň nemusia mať rovnaké záujmy.

Ani tento systém samozrejme nezaručuje, že sa Bitcoin nikdy nezmení alebo že jeho komunita nikdy neupadne do konfliktu. Naopak práve spory z minulosti ukazujú, že dosiahnutie konsenzu môže byť náročné. Pre investora je však dôležité, že neexistuje jediná osoba, ťažiari, vývojári ani firma, ktorí by mohli ráno rozhodnúť, že popoludní bude Bitcoin fungovať podľa iných pravidiel.

Odpoveď na otázku, kto riadi Bitcoin, je preto mimoriadne zložitá: nikto a zároveň do určitej miery všetci, ktorí sa podieľajú na jeho fungovaní. Vývojári môžu navrhovať zmeny, ťažiari ich podporovať, prevádzkovatelia uzlov prijímať alebo odmietať a používatelia spolu s trhom nakoniec ovplyvňujú, ktorej verzii siete pripíšu ekonomickú hodnotu.

Práve absencia jedného šéfa však nie je nedostatkom Bitcoinu. Naopak, je to jedna z jeho základných vlastností.

Obsah tohto článku slúži výlučne na informačné účely a nepredstavuje investičné poradenstvo ani odporúčanie na nákup konkrétneho aktíva. Investície do kryptoaktív sú spojené s vysokým rizikom. Hodnota kryptomenných aktív môže klesať aj rásť a môžete prísť o celú investovanú sumu. Kryptoaktíva nie sú chránené systémami záruky vkladov. Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výsledkov.